Květen 2010

Love, oh, love, I gotta tell you how I feel about you

31. května 2010 v 14:22 | Kikush |  Deník
563
Všetko zhrnem do " krátkych" bodoch :
1.)Tak ako sa vám páči víťazka eurovízie? Ako celkom ujde. Nemci eurovíziu nerobili dlho tak keď na to majú nech ju robia :D. Mne sa osobne páči toto. Keď som to pozerala tak som myslela na slová mojej drahej Jully " Bolo by milé keby boli spolu." O mojom názore na tú vetu by som mohla napísať román. Takže to radšej nebudem rozpitvávať  Moja sesternica sníva že raz tak bude hrať. No zatiaľ na jej hru môžem povedať jedno - Chudák hudobný nástroj. Počuli ste niekedy týrané husle? Znejú asi tak ako jej hra. Ale snaží sa. A jej snahu musím počúvať práve ja. Povedala by som že je šťastie že s ňou nebývam. Ale ona je moja najobľúbenejšia sesternica a býva niekoľko tisíc kilometrov odo mňa čiže ma to skôr mrzí že to škrípanie počujem iba cez skype. Len dúfam že cez leto s nimi na Slovensko nepríde! Ale snaží sa dievča. Snáď sa to niekedy bude dať počúvať...

2.)Dnes ráno som sa musela ešte raz vracať domov pretože som si doma zabudla tú hovadinu kde mám tie knihy na povinné čítanie. Je to naškrabané a najhoršie je že som nevedela čo napísať tak v komente na každú knihu nájdete vetu " Úžasná kniha." " Veľmi zaujímavá." alebo " Krásna kniha."  Aj keď najradšej by som tam napísala " To bolo taká kravina! Akože kto dnes číta takéto sprostosti. To už na tomto svete niesu poriadne knihy? Aké číslo má ministerstvo školstva?" Čítal vôbecv minister jednu z tých kníh? Asi nie! Ináč by nám nedával čítať takéto sprostosti

3.)Dnes v škole sa na mňa usmial môj spolusediaci a spustil " Včera som mal 40 horúčky." Skôr by ma prekvapilo keby povedal dobré ráno. To by som už asi bežala po teplomer a zmerala mu teplotu . No toto ma neprekvapilo ani trocha. Takú sprostosť môže vypotiť len on. 

4.)Na Angline som dostala 3. Akože zas tak zle som nečítala. Pár krát som sa pomýlila. Ja by som si dala 2. Ale 3! Moja prvá trojka z angliny ( v tomto pol roku )

5.) Ešte sa vrátim k bodu jeden. Jaká Jully dnes " A ona tá Lena spieva o satelitoch?" :D potom dodala " Láska cez satelit." :D . Nie ona spieva ako inak o láske. Dnes si celý deň robí len srandu s časti " Love, oh, love, I gotta tell you how I feel about you " . 

6.) Dnes všetkých zaujímal môj nápis na tričku. Mám tam H♥M. Ja viem čo to znamená ale prečo by som im to mala hovoriť. Nech sa trápia a rozmýšľajú

Asi ste všimli že tento článok je veľmi chaotický a blbý ale ponáhľam sa to za prvé. Potom keď sa vrátim si chcem dopozerať film ktorý som v Sobotu začala pozerať a potom mi ide Súdna sieň čiže nestíhala by som.  Ďakujem za prečítanie pre dnešok je to všetko

" Buď mi hrabe alebo...ehmmm... Hrabe mi!"

25. května 2010 v 13:43 | Kikush |  Deník
Pamätám sa ako raz na svadbe tancoval môj krstný otec a moja sesternica a pri tom sa dohodli že ak si do 30 nikoho nenájdu tak sa vezmú. Veď sú predsa dobrý kamaráti a určite by im to klapalo. Ona má teraz 25 on 32 a do teraz niesu svoji. Ona žije v Anglicku no a on má priateľku ( áno blondýna, asi meter 75 a trojky, asi viete čo tým myslím). A keď sa stretnú tak sa na tom svojom sľube ktorý si pred siedmimi rokmi dali poriadne zasmejú. Vtedy som sedela zo stolom a počula som ich. Veľmi som chcela aby si obidvaja nikoho nenašli pretože som ich obidvoch mala veľmi rada ( čo mám aj teraz ) a strašne som chcela aby boli spolu. Ale veci sa niekedy nevyvynú tak ako chceme :D. Neviem prečo som si spomenula práve na to. Žeby mi začali chýbať tie trápne rodinné oslavy ktoré tak nenávidím začali chýbať? Nie skôr mi chýba osoba s ktorou unudene sedíme za stolom a ja na ňu pozriem a poviem jej " Trápnejšie to snáď byť ani nemôže!" O 5 minút na to keď to začína byť trápnejšie mi ona povie " Ale môže." Vtedy začne teta hovoriť "príbehy nášho detstva" . Ak ste si pustili pesničku ktorá je hore a ak ju teraz počúvate tak asi viete že je to pesnička The shoop shoop shoop song od Cher- pesnička môjho dectva. Tak isto ako aj film Morské víly. Síce som sa od nataočenia filmu narodila o pár rokov neskôr milovala a aj ho milujem. Keď tú pesničku počujem vrátia sa mi všetky spomienky ako som na ňu tancovala že ľudia ktorý ma nepoznali by si to ľahko pomýlili s epileptickým záchvatom. Film stojí za to aj hlavne vďaka maličkej Christine Ricci ktorá bola už v tedy odsúdená na úspech vo filmovom svete. Dosť ale o minulosti začneme s budúcnosťou na čo sa teraz najviac teším je Eurovízia. Dnes by mala aj vystúpiť Kristína. Aj keď som jej nefandila dúfam že sa jej podarí aspoň postúpiť. Pretože aspoň niekto sa z môjho malého mestá nazývaným Svidník niekto niekde dostal ( zo Svidníka do Osla to je kus cesty xD ). Ona je naozaj sympatická. Učila u nás na ZUŠ a je naozaj milá. No toľko asi o budúcnosti vráťme sa k minulosti. Ale nie až tak dopodrobna ako na začiatku tohto nezmyselného článku ale do história dnešného dňa. Prvú hodinu som mala Angličtinu. Cvičili sme predstavenie na mňa svietilo slnko potila som sa a myslela že na mieste odpadnem. Čiže si viete predstaviť ako dopadla moja prvá hodina. Zajakávala som sa, koktala ale to ešte nebol ani zďaleka môj najhorší zážitok dňa. Spolužiak napísal kamarátke na lavici " Halák " a ona celá naštvatá tam spustila monológ " Okamžite to zmyješ. Ja mám Haláka rada ale nemám potrebu ho mať na lavici..." A tak ďalej. Nakoniec to dopadlo tak že to samozrejme nezmyl. Druhá hodina bola matematika. Dávala známky z písomky. Takže som bola veľmi šťastná. Lenže šťastie netrvá večne. Ja som zistila že nemám učebnicu. Tak som tých celých 30 minút trpla aby si to nevšimla a najlepšie bolo keď dávala samostatné úlohy furt som rýpala do spolužiaka sediaceho predo mnou aby mi povedal čo máme robiť. Ako tak pozerám tak poslednú dobu dosť často používam slovo dpadlo. Aj ja som dnes veľmi dobre dopadla. No čistú tvrdú zem. No len čítajte.... Lavice sme mali tak poposúvané jednoducho boli tak debilne postavené. No a moja taška bola na konci. Musela som cez tie lavice dajak prejsť. Lenže ja krava som nešla cez ale na! No bola som pri taške potom keď som sa vracala tak som zavadila o jednu tašku čo bola na lavici od ktorej som sa zároveň odrazila a spadla. Teda nie hneď spadla. Preletela som cez pol triedy a pristála pri nohách mojej triednej učiteľky " Chceš sa zabiť?" Bola jej otázka na ktorú som chcela drzo odpovedať " Ako viete?" Cez prestávku ma začal spolužiak paródovať " Aha som Kristína!" A každý sa ma potom pýtala ako som to ja len urobila že som preletela cez polku triedy. Preletela nie je v úvodzovkách pretože som naozaj preletela. Kamarátka si zo mňa spravila srandu že to vyzeralo ako keby som vyletela z okna. Fakt vtipné. Pre dnešok končím .... 

Moja maličkosť....

24. května 2010 v 14:17 | Kikush |  Deník
Viete čo som sa naučila cez víkend? Dávať titulky do filmov :D. Nie ale naozaj. Doteraz som sťahovala filmy s titulkami. Lenže Školu života som nikde nevedela s titulkami nájsť. A sami uznáte že nebudem čakať do 24.6 , presne mesiac, aby som ten film videla v kine na Slovensku. Tak som sa naučila dávať titulky . A úprimne? Na ten film choďte do kina alebo si ho stiahnite. Je skvelý * tlieskam* som nadšená. Nominácia na Oscara zaslúžená. A Carey Mulligan sa mi tiež neuveriteľne páčila. Tak isto nomináciu si zaslúžila len škoda že nevyhrala :(. Ale ona má na to získať nejedného Oscara. Lenže teraz mám ďalší problém s kadiaľ mám prosím sťahovať originál filmy? Ale to je to najmenej... Ešte by som chcela odkázať jednej osobe ktorá si myslí že predchádzajúci článok bol o nej : "Pozri sa. Nepočkanie ťa nepovažujem za nijakú extra zradu, také veci sme predsa riešili v 4. ročníku. Takže nechápem čo tu riešiš. My sme šli s tým vedomím že nás dobehneš a nie že sa oduješ a budeš sa správať ako najurazenejší človek vo vesmíre. Ale čo iné by sa od teba dalo čakať. Za ďalšie ten článok nebol o tebe ale o jednom dievčati s ktorou chodím na umeleckú školu a asi mám dosť rozumu aby som nepísala veci ktoré viem že si prečítaš. A určite by som svoju dobrú kamarátku nenazvala mrchou alebo manipulátorskou sviňou.  Keď si myslíš že bol o tebe tak ja za to nemôžem. Ja som tam naschvál nenapísala že to nieje nič o tebe či sa v tom náhodou nenájdeš. A aha! Trafená hus za gagá. Ak  máš nijaký problém povedz mi to do očí a nerieš to cez kamarátky alebo blog. Povedz mi do očí aký máš furt problém a neskrývaj sa za zadkom iných. Ak to chceš riešť inak v poriadku ale to budem mať pre teba len dve slová čo som si nikdy nepomyslela že ti ich poviem - Trápna chudera. Ja som myslela že takéto veci sa riešia v druhej triede. " To je všetko čo som chcela povedať. No... Mali ste niekedy čudný pocit zo sna. Akoby ste vedeli že vám tým chce ten tam hore niečo povedať ale vy neviete čo. Ako nemyslím tým že sa vám bude snívať anjel alebo niečo iné. Skôr sny s ktorých máte znepokojujúci pocit ale neviete čo znamenajú. Včera sa mi snívala o človeku ktorý je mŕtvy ale ja som ho osobne nepoznala.  Boli sme v nijakej svetlej miestnosti a ja som sa ho spýtala " Ty nie si mŕtvy?" On my na to so smiechom a po slovensky ( on nevedel po slovensky! ) povedal " Som." Ja som bola v šoku. Nie z toho že sa rozprávam s mŕtvolou ale z toho že sa rozprávam s ním. Na jednej strane to bol znepokojujúci pocit na druhej som sa tešila. " Aké je to byť mŕtvy? " Vyletelo so mňa a on znova so smiechom odpovedal " Normálne. Ako keby si žila." A potom hovoril niečo o tom aby som bolo silná že pri mne stoja ľudia ktorý ma majú radi ale mám byť silná a že ľudia tam hore na mňa budú dávať pozor a potom povedal niečo o tom že sa má dobre a že mám niekoho ochraňovať. Ja som s toho blbá. Teraz neviem či to bolo presne tak o tých jeho slovách ale uistil ma že sa má dobre a to o tom... Najlepšie na tom všetko je že ja som sa ním nikdy nestretla a... Ja neviem mám s toho divný pocit. Ale deja vu som mala keď som vošla do triedy. Tri krát hádajte čo? Ale áno. Znova ten starý, pochybujem že dobrý smrad! Znova tam nikto nevetral. Akoby nestačilo že asi pred 10 minútami ma pred skriňkou vystrašili mravce. Pod skriňkami je ich aspoň miliarda a stále sa rozmnožujú! Na telesnej výchove som si na stene v šatni všimla nový prírastok. Na stene je kopu popísaných kravín a k nemu sa pridala taká ktorej znenie je " Milujem 30SecondToMars Milujem Jareda :* muck muck lubQám ho ako nkdy nikoho moja jediná životá lásočQa nikto mi ho nevezme Môjho Jaredíka :* cmuQ LásQa môjho života bez neho života nemá zmysel... Podpísaná HayleynQa " navždy" Jaredova :* cMuQ". Ja viem napísané ako z nijakého hororu! Ako to niekto takto dokáže napísať. Že HayleynQa "navždy" Jaredova. No som sa šla pošťať od smiechu. Dám vám tu ešte trailer na film s Juliou Roberts " Jedz, modli sa a miluj" . Teším sa už 30.9.2010 v slovenských kinách. Snáď ho nájdem na nete skôr. Nebojte sa titulky si stiahnem :D

Mrcha!Mrcha! Mrcha!

22. května 2010 v 10:48 | Kikush |  Deník
,,,
Viete čo obdivujem? Keď zo seba dokáže niekto kto je asi ten najposlednejší človek ktorý by mal byť obeťou zo seba tú obeť spraví. Potom svoj upravený príbeh podstrčí " nezaujatým ľuďom"  ony mu daju za pravdu a potom ti do xichtu " No vidíš, mala som pravdu." A pri tom je pravda to posledné čo by ten dotyčný mohol mať. Pretože ide len o jednu veľkú hlúpu manipulátorskú sviňu ktorá si do predu neoverí fakty a potom zo seba robí neviem čo. Je len neuveriteľne zakompleksovaná a preto musí chodiť všade a roztrubovať že má pravdu. V tejto súvislosti ma napadne len jediná veta ktorá je obľúbená u mojej mamy (a to hlavne keď vojde do mojej izby a dohovára my aby som poupratovala no ale tu sa téma zvrtne... ) " Komu niet rady tomu niet pomoci.." Ja som naozaj urážlivejšieho človeka nikdy nestretla. Možno to na oko tak nevyzerá ale ona si v hlbe srdca myslí že je viac ako všetci ostatný. A znova všetko vystihne len jediná veta " Tichá voda brehy myje..."
,,,



Aj keď vám tento článok nedáva zmysel mne veľmi pomohol a cítim sa lepšie :) 

Wild Child

21. května 2010 v 13:39 | Kikush |  Recenzie
Wild child
Čo napísať? Som unavená, spotená, bolia ma nohy a nechce sa mi písať. Stačí vám to? Asi pred pol hodinou som sa vrátila domov z pešej zóny kde som ja a moji spolužiaci tancovali štvorylku.  Ale snáď sa zmôžem aspoň na napísanie recenzie na film ktorý som videla 21.3.  Nebudem vám to hovoriť že aká je to len hovadina a tak ďalej. Pretože sama som od tohto filmu veľa nečakala. Pri čítaní obsahu my bolo hneď jasné ako to skončí. Také to filmy pozerám čisto iba zo zvedavosti či to zaradím do " Hovadín " alebo do " Neškodné filmy" . Neviem kam ale zaradiť Wild Chlid ( alebo keď chcete tak aj Puberťáčku) pre mňa to je niečo medzi ale znova by som si ten film nepozrela.  Ono sa to nelíši od ostatných jednorázových filmov. Predvídateľné, trápny zvrat a ten koniec. Emma Roberts je podľa mňa veľký talent len keby prestala hrať v takých filmoch ako napríklad morská Panna alebo aj Puberťáčka. Čo sa týka Alexa Pettyfera tak som zvedavá na ten film Netvor pretože to vyzerá zaujímavo. Celkový dojem mi ale v trailery kazí Vanessa Hudgens... 

Moje hodnotenie :  50% / 100%

Obsah: Jaká asi může být teenagerka jménem Poppy? S takovýmhle jménem se asi sotva bude starat o zatoulaná zvířátka a sbírat na ulicích odpadky po bordelářských spolužácích. Poppy je rozmazlená potvora, se kterou mají rodiče jenom problémy. A proto se rozhodnou o drastickou převýchovu. A jak všichni z filmů víme, neexistují drsnější místo, než internátní školy v Anglii. Děcka tu nosí stejnokroje, učitelé mluví spisovně a večerka je v deset. A kdo poruší některé z přísných pravidel, bude mít za trest k večeři nějakou tu anglickou specialitu. I Poppy brzy zjišťuje, že na ostrovech to nebude mít vůbec jednoduché. Ale možná, že mezi svými novými spolužáky zjistí, že život je o něčem trošku jiném, než si donedávna myslela.

No a teraz idem konečne do sprchy

Keď vidíte tie americké filmy alebo čo ja viem čo ešte a vidíte ako tí ľudia pijú Strarsbuck....♥ Tiež máte sto chutí vytrhnúť im to z ruky?

18. května 2010 v 14:16 | Kikush |  Deník
by-kikush.blog.cz
V triede nám majú dať cez víkend žalúzie. Ono ide o to že nám už tie plastové okná dali asi na začiatku Apríla ale bez žalúzii. A samozrejme že za žalúzie sa musia priplatiť tri eurá. My sme to v triede vyriešili tak že sme okná polepili novinami a ich to teraz strašne vytáča tak povedali že nám to už urobia cez víkend. Stalo sa vám už niekedy že ste prišli do školy a zistili ste že je písomka a vy ste sa zabudli naučiť? Mne dnes ráno. Znovu ma moji spolužiaci " príjemne " prekvapili. Rovnaký efekt by malo keby na mňa mama hneď zrána hodila kýbeľ z vodou. Pekná predstava. Písomka mala byť z Fyziky.  A ja som nevedela absolutne nič. Bolo to asi tém od strany 100 do 119.  Na Literatúre, ktorú som mala pred Fyzikou som si otvorila knihu a učila sa. Na prestávke my došlo že učiť sa je zbytočné a že za 5 minút témy zo strán 100 a 119 do seba nenarvem. Zobrala som pero papier a usilovne opisovala to čo som nevedela. Modlila som sa aby nezazvonilo tak skoro a myslíte že ma ten hore vypočul? Nie! Tak som tam celá nervózna sedela.  Ťahák som skryla do mikiny. Ale asi nie veľmi nenápadne keď na mňa spolusediaci vybafol " Kristína Ty máš ťahák!?" Nemala som ďaleko od toho aby som mu jednu strelila pretože som mala pocit že to bolo počuť aj do Fínska. Učiteľka vošla do triedy a moje srdce bilo viac ako obvykle. Písomky sa rozdali a otázky boli celkom ľahké. Ťahák som použila len dva krát a aj to som mala čo robiť aby si to nikto nevšimol. Chýba mi tam asi len jedna otázka. A dúfam že to dopadne dobre. Bez môjho ( a spolužiakovho ) mozgu a papieriku by som ju asi nenapísala. Ináč obdivujem koľko nápadov a energie musia moji spolužiaci vynaložiť aby ma naštvali. Najnovšie sa môj spolužiak otáča ku mne cez hodiny zvreskne na mňa " Hej cica! " A potom na mňa žmurká a robí tie xchty. Raz to spravil aj na matike a pri tých xchtoch ktoré na mňa robil sa za ním zjavila učiteľka. Ja som mala čo robiť aby som zadržala smiech a on tam len tak sedel a nevie čo sa deje až pokiaľ na ňho nezasičal jeho spolusediaci a jeho výraz a ´lá žmurkajúci pako sa zmenil do riti mám prúser. A ja som sa tam zo svojim spolusediacim šla udusiť smiechom. Mám nervy z Piatka pretože naša škola a to aj ja ideme na pešiu zónu tancovať štvorylku. Budeme sa snažiť zdolať nijaký rekord " Najviac tancujúcich ľudí " neviem. Len si pamätám že to robili pred rokom ale to som netancovala ale povinne sa na to musela pozerať. Teraz mám nervy pretože musíme byť štyria v jednej " skupine " a ja som s takým idiotom! V páre som so svojou kamarátkou pretože je málo chlapov tak som sa musela naučiť mužské kroky ale nesťažujem sa

( 17. Máj 2010 )

17. května 2010 v 15:19 | Kikush |  Deník
Blake a Leighton
Ach.. Byť tak na chvíľu Blair alebo Serenou 
Včera som chcela napísať pár (ne)zmysluplných riadkov ale nemala som čas. Toľko vecí som chcela včera stihnúť ale nemala som čas. Celý deň sa točil len okolo sestry a jej prvého svätého príjmania. Nedá sa povedať že by sme nijak extra žúrovali. Pretože to bolo len ďalšie s tých rodinných stretnutí. Milé. Znova mi všetci stihli povedať ako som ja len vyrástla a aká je zo mňa už slečna. Večer som si Chcela ešte pozrieť Underworld no bola som taká unavená že som ledva došla do postele a nie ešte o pol jedenástej pozerať Underworld. Ja naozaj nechápem prečo pred to šupli Fantastickú štvorku. Kto je na to len zvedavý? Akože chápete tiež je to na mozog. Ako teraz má ísť v nedeľu Kráľovstvo nebeské. Keď som to vydela prvý raz tak film šiel asi 5 minút a reklama 20. A má to ísť v nedeľu. Ja nebudem do pol noci pozerať jeden film ktorý si môžem bez zbytočných reklám pozrieť na nete, nie? Tak film sa skončí približne o pol noci. Zaspím asi o jednej a o 6:30 mám vstať do školy. Ešte zaspím na matike a učiteľka sa ma spýta " Kde a s kým si včera bola?" To by bola neuveriteľná sranda keby som odpovedla " Doma s Orlandom Bloomom." Dobre už vidím že to naberá zlý smer tak idem rýchlo zmeniť tému.... Ráno som vstala a celá znechutená som si povedala " To je  nedeľa alebo pondelok." Na nešťastie to bolo to druhé a ja som musela vstať. No ale celý deň som bola nijaká zaspatá. V škole som si to nasmerovala do prostredného radu do poslednej levice a keď som už dvíhala stoličku vyletela mi z úst tá nádherná veta " Ale veď tu nesedím." Jully na mňa len hľadela či som normálna aj keď odpoveď už dávno pozná. A čo by to bolo ze vyderené ráno keby ma hneď zrána niekto " príjemne " prekvapil. Tu na mňa vyletel spolužiak že píšeme slohovú prácu.  čo my bolo vlastne jedno pretože môj mozog stále spal. Nakoniec sme ju nepísali pretože sme ju písať ani nemali. Pretože " niekto " si to vo svojej pomätenej mysli nevie dať dohromady. Ja som mu to hovorila asi desať krát. Daj sa liečiť. Myslíte že ma počúvol? Nie! Na slovenčine sme písali nijaký príbeh a môj spolusediaci, ktorého budeme v záujme tohto blogu volať XY začal písať " neuveriteľne vtipný " príbeh. Ako šlo holohlavé dievča a stretol ju jej brat a dal jej facku že prečo nemá vlasy a ona naňho " Neboj sa to je len pokročilé štádium rakoviny." To bolo neuveriteľne vtipné že som myslela že mu jednu strelím. Od kedy mi pred 4 rokmi umrela babka na rakovinu na ktorú som bola veľmi naviazaná a modlila som sa za ňu každý deň aby prežila keď sa jej raz už nad tou chorobou podarilo vyhrať. Tak som na to slovo zvlášť veľmi citlivá a okrem toho o takých veciach sa nežartuje. No mojim debilným spolužiakom to prišlo veľmi vtipné. Ja naozaj nedokážem pochopiť ako sa môže niekto správať tak detinsky. Ako napríklad aj spolužiačka ktorú v záujme tohto blogu budeme volať Dievča z ktorého mi je na grc. Riaditeľ nám oznámil že bude na našej škole prebiehať zbierka pre tie deti. No viete tie modré gombíky. A Dievča z ktorého mi je na grc povedalo " Ja si ten gombík kúpim." Chápete? Kúpim! Ono to nejde o ten gombík aby si ho mala. Ale o ten pocit že niekomu pomôžeš. Ten gombík je čisto symbolický. Ja neviem ako vy ale ten deň narcisov alebo aj tento modrý gombík... Ono tu nejde o to aby si ho mala ale prispievaš pretože chceš pomôcť. No nemám pravdu? Ale jasné veď ona sa chce predviesť pred tým svojím aby uvidel ako je len ona samaritánka! Až ma z nej napína. A to nehovorím čo bolo na angličtine. Do našej lavice kde sedím s Jully si sadli moje dve spolužiačky. Ja tam sedím už od začiatku školského roka a ony si tam sadnú len tak. No som myslela že tam po nej začnem ziapať ale veď predsa mám rozum. A ten jej chýba. Bola som nútená sadnúť si do poslednej lavice. Za mnou bol iba sklad učebníc. čo je ešte dobré že ma neposadilo do toho skladu. A ešte som mala takú stoličku čo som sa bála aby sa so mnou neprelomila.  Ale tá najväčšia sranda ešte len príde. Mali sme sa rozdeliť na skupiny ( pretože teraz kreslíme a píšeme takú rozprávku o Zlatovláske ) tí čo budú kresliť a tí čo budú písať. Samozrejme že tie kravy šli kresliť a ja som písala. No super. Potom ma učiteľka posadila k mojej bývalej najlepšej kamarátke s ktorou som sa nerozprávala asi večnosť. Na matematike sme písali písomku. No snáď to dopadne dobre. Držte my palce. Dnes mám neuveriteľne super deň a čerešnička na torte - Roztrhala som si knihu biológie. Ja viem to je výkon. Aspoň že dnes nemusím ísť na umeleckú školu. To som toho znova napísla. Dúfam že vám už neleziem na nervy.... Kto vie...

" A to ti tam niekto chodí?"

15. května 2010 v 12:33 | Kikush |  Deník
" Prečo znovu trápiš tú klávesnicu?" Áno píšem  včerajší článok o muzikály Fame a príjde moja mama a znova ma začína spovedať. " Môžeš ma teraz prosím nevyrušovať." Jednoducho ja keď píšem musím mať absolútny pokoj. Myslíte že som ho mala? " Ale čo to robíš? Píšeš niečo do školy alebo pokračuješ v písaní svojej knihy?" Asi ste prišli na to že nie a tak som jej odpovedala. " To nieje kniha ale poviedka a... " To som nestihla vysloviť " a teraz .." a už sa prihlásila k slovu " A dáš mi ju niekedy prečítať?" Och môj bože len to my chýbalo ku  šťastiu. " Mamy teraz nepíšem poviedku a ani prácu do školy. Píšem článok na svoj blog." A samozrejme že moja mam zareagovala tým najvhodnejším spôsobom " A to ti tam niekto chodí?"Na to si odpovedzte každý sám. " Ale jasné že hej. A čo ma takto vypočúvaš? Môžem to dopísať?" Aj napriek debilným otázkam ju mám rada. Ale
Bubliny
 niekedy je toho naozaj veľa. Aspoň že to nie je tá s tých trápnych mám. Ona je skôr niekedy až príliš akčná. Ale veď to nie je novinka že môj život pripomína nijaký nevydarený horor. A v tejto dokonalej myšlienke ma utvrdzuje fakt , teda je ich skôr niekoľko. Pred rokom sa moja sesternica chcela rozísť frajerom. Prečo? Pretože podľa jej slov je veľmi nudný. Áno ej vadilo že jej stále kupoval kvety, darčeky a iné. Ale veď jasné. Pretože dnes to robí každý 17 ročný chalan! Iste my dáte za pravdu že je to to posledné prečo by sa s ním mala rozísť. Skúste trikrát hádať že ako sa sním rozišla? Poslala mu SMS? Povedala mu to na rovinu? Cez e-mail? Nie nie nemáte pravdu. Ach tam niekto ticho povedal " Využila na to svojho bratranca?" Bingo! Išla s ním von a pred jeho zrakom ho objala.
 Lenže on nevedel že je to jej bratranec. Mala som oňho strach. Čo keby spáchal samovraždu? Dobre dobre už som radšej ticho. 

Vaša dobre známa Kikush ktorá  vás už svojimi poznámkami unavuje

FAME: cesta za slávou ( Fame )

14. května 2010 v 14:38 | Kikush |  Recenzie
Fame
Na tento film som do kina chcela neuveriteľne ísť. A keď to 12. Februára mali dávať u nás v kin... v našom kultúrnom dome tak sme si s kamarátkou povedali že na tom zájdeme. Veľmi som sa tešila a preto asi začnem najprv chváliť. Neuveriteľne sa mi páčila postava Kevina Barretta - toho tanečníka. Úplná pecka bola ako sa chcel hodiť pod vlak to som naozaj nemohla. Jeho príbeh ma zaujal na toľko že by som kľudne natočila film len o ňom. Kherington Payne sa mi v úlohe 
Alice Ellerton tiež veľmi páčila. Celkovo tie pesničky ono to tam žilo ALE.... je tu jedno veľké ALE. Bolo tam toho veľmi málo. Ja som čakala nijaké príbehy ako v prípade toho tanečníka. Ono to bolo také trápne že jediné čo riešili bolo nesúhlas so strany rodičov ( ktorý sa aj tak na konci pri záverečnom predstavení rozplačú ) . Ono je to remake a čo som čítala tak je to vraj veľmi úbohé oproti filmu s roku 1980. Asi pretože je to tím filmom len inšpirované. Pôvodná verzia získala dvoch oscarov za hudbu a pieseň. Absolutne sa mi nepáčila Kay Panabaker. Asi preto pretože vyzerla ako dievča ktoré nemám rada. A celkovo jej úloha mi bola veľmi nesympatická. Ak by som sa mala o tomto filme vyjadriť jednou vetou poviem : " Celkovo dej na mňa pôsobil prázdne ale veď sú aj horšie muzikály, no v tomto to fakt žije. " 

Moje hodnotenie: 69% / 100 %

Obsah : Remake slavného filmu z roku 1980. FAME (Sláva) představuje talentovanou skupinu zpěváků, tanečníků, herců i umělců během čtyř let na střední škole hereckých umění, kde se scházejí studenti z veškerých společenských postavení a mají tak šanci prožít své sny a dosáhnout skutečné a trvalé slávy... která přichází jen s talentem, oddaností a tvrdou prací. Film také souvisí se vším ostatním, co ke střední škole patří - bouřlivý čas školních úloh, hlubokých přátelství a nadějných romancí. Jako každý student, který usiluje o svůj okamžik ve světle reflektorů potřebuje k tomu, aby uspěl, vrozený talent a tvrdou disciplínu. S láskou a podporou přátel a dalších umělců zjistí, kdo z nich dosáhne slávy.  

Iba ďalší obyčajný deň.... Bohužiaľ

11. května 2010 v 14:50 | Kikush |  Deník
Strarsbuck_Girl
Ráno sa zabúdzam na pesničku When it rains od Paramore. Vstanem do ruky vezmem mobil a budík vypnem. Následne na to si ľahám naspäť do postele.  a vstanem až na mamine slová " Kristína vstávaj! Je pol siedmej. " A tak vstávam a moje kroky smerujú do kuchyne. Sadám si za stôl a jem svoje raňajky. Potom sa pripravím do školy a približne o 7:13 pri dverách zvoní Jully ktorá na otázku " Kto je?" Vždy odpovie " Ja som." Oblečiem sa a idem do školy. Tam pretrpím 3 hodín  pomaly idem domov. Tam sa naučím na ďalší deň a idem na krúžok alebo so sestrou k logopédovi. Za celý pracovný týždeň mám poobede voľno len v Utorok a Piatok. Keď sa vrátim sadám si za počítač a a píšem článok. Po 54 upozorneniach že som na počítači veľmi dlho a že by som už mohla ísť pretože aj moja skvelá mama sa chce na comp tiež niekedy dostať. Potom už len sedím v obývačke so slúchadkami v ušiach a píšem. Buď nijaký príbeh , báseň a alebo niečo iné.... alebo čučím len tak do blba. Potom večeriam a prepínam trápne Slovenské seriály a hľadám niečo normálne. O desiatej si ľahám spať. Ráno sa zobúdzam na pesničku When it rains od Pramore.....

Ak si myslíte že toto je vystrihnuté s nijakého nepodareného hororu tak mi prepáčte ale musím vás sklamať. Nijak tak vyzerá môj bežný školský deň od Pondelka do Štvrtka.  Nikdy som nemala rada písať ( v škole keď sme v druhom ročníku písali režim dňa ) režim dňa. Desila má tá predstava že každý deň o takom istom čase niečo robím. Stále dookola a dookola. Desí ma to aj doteras. Môj život sa točí ako kolotoč a bezvýznamný deň nahradí ďalší bezvýznamný deň. Nie som s tých dievčat ktoré by stále omieľali aký majú nudný život. Som vďačná že môžem prežiť každý nový deň a vstať aj keď si pripadám ako škrečok v klietke. Beží, beží .... a nevie za čím. Nebudem sa tu sťažovať že je to na nič život.
 Pretože väčšina školopovinných je na tom rovnako.  K ničomu to nevedia keď budem len sedieť a vyplakávať aký mám len ja hrozný život  a pri tom nemám prežitú ( teda dúfam ) ani polovicu s neho. Sú ľudia ktorý sú na tom oveľa horšie. 

Aspoň že mám tento blog kde sa vždy posťažujem  a vás. Ľudí ktorý máte nervy čítať to celé a potom napísať komentár k tejto neokomentovateľnej veci. A na môj blog ( dúfam ) chodia radi. 


Vaša Kikush 

Viem že obrázok má z článkom spoločné asi tak ... NIČ! Ale ja mám pre Strasbuck slabosť