Iba ďalší obyčajný deň.... Bohužiaľ

11. května 2010 v 14:50 | Kikush |  Deník
Strarsbuck_Girl
Ráno sa zabúdzam na pesničku When it rains od Paramore. Vstanem do ruky vezmem mobil a budík vypnem. Následne na to si ľahám naspäť do postele.  a vstanem až na mamine slová " Kristína vstávaj! Je pol siedmej. " A tak vstávam a moje kroky smerujú do kuchyne. Sadám si za stôl a jem svoje raňajky. Potom sa pripravím do školy a približne o 7:13 pri dverách zvoní Jully ktorá na otázku " Kto je?" Vždy odpovie " Ja som." Oblečiem sa a idem do školy. Tam pretrpím 3 hodín  pomaly idem domov. Tam sa naučím na ďalší deň a idem na krúžok alebo so sestrou k logopédovi. Za celý pracovný týždeň mám poobede voľno len v Utorok a Piatok. Keď sa vrátim sadám si za počítač a a píšem článok. Po 54 upozorneniach že som na počítači veľmi dlho a že by som už mohla ísť pretože aj moja skvelá mama sa chce na comp tiež niekedy dostať. Potom už len sedím v obývačke so slúchadkami v ušiach a píšem. Buď nijaký príbeh , báseň a alebo niečo iné.... alebo čučím len tak do blba. Potom večeriam a prepínam trápne Slovenské seriály a hľadám niečo normálne. O desiatej si ľahám spať. Ráno sa zobúdzam na pesničku When it rains od Pramore.....

Ak si myslíte že toto je vystrihnuté s nijakého nepodareného hororu tak mi prepáčte ale musím vás sklamať. Nijak tak vyzerá môj bežný školský deň od Pondelka do Štvrtka.  Nikdy som nemala rada písať ( v škole keď sme v druhom ročníku písali režim dňa ) režim dňa. Desila má tá predstava že každý deň o takom istom čase niečo robím. Stále dookola a dookola. Desí ma to aj doteras. Môj život sa točí ako kolotoč a bezvýznamný deň nahradí ďalší bezvýznamný deň. Nie som s tých dievčat ktoré by stále omieľali aký majú nudný život. Som vďačná že môžem prežiť každý nový deň a vstať aj keď si pripadám ako škrečok v klietke. Beží, beží .... a nevie za čím. Nebudem sa tu sťažovať že je to na nič život.
 Pretože väčšina školopovinných je na tom rovnako.  K ničomu to nevedia keď budem len sedieť a vyplakávať aký mám len ja hrozný život  a pri tom nemám prežitú ( teda dúfam ) ani polovicu s neho. Sú ľudia ktorý sú na tom oveľa horšie. 

Aspoň že mám tento blog kde sa vždy posťažujem  a vás. Ľudí ktorý máte nervy čítať to celé a potom napísať komentár k tejto neokomentovateľnej veci. A na môj blog ( dúfam ) chodia radi. 


Vaša Kikush 

Viem že obrázok má z článkom spoločné asi tak ... NIČ! Ale ja mám pre Strasbuck slabosť 
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jully | Web | 11. května 2010 v 18:01 | Reagovat

Ja sa radšej vysťažujem na môj úbohý život ;-)

2 pepenka5 | E-mail | Web | 11. května 2010 v 21:47 | Reagovat

Jj, aj mňa stereotyp ubíja... Keď idú dni bez žiadnej zmeny, ja si na ne ani neviem spomenúť :D

3 tynussh | Web | 12. května 2010 v 18:55 | Reagovat

Strasbuck  je dobrej ;D a o půl osmý to je celkem brzo ;D

4 MaŁLi^^ | Web | 13. května 2010 v 16:45 | Reagovat

To jste měli len tři hodiny, nebo jste se učili do tří? To jsem trochu nepochopila.. Jinak přesně tak, denní stereotyp. Ráno vstanu, jdu do školy, odpoledne příjdu, musím uklidit, jít se psem, potom na počítač a večer před tím, než jdsu spát učit se na další den.. Není to tak vždycky, jsou i víkendy, nebo jde někdy se psem máma.. Ale i tak mě to dost ubíjí..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama